Sú tu Vianoce. Túto vetu som počula ( a vypustila z úst ) už minimálne štrnásťkrát ( ak rátam za každý rok odkedy viem rozprávať jeden krát).Človek by čakal, že jedného dňa ich to omrzí a už neprídu. Ale nie. Oni sa budú vracať , až kým ich niekto nezruší, čo ,bohužiaľ, v najbližších rokoch nemôžeme očakávať. Mali by to byť sviatky lásky a pokoja. Tak ich aspoň nazývajú tí, ktorí si žijú kdesi vo svojom ružovom svete. Môžete povedať, že ja o svete ešte nič neviem a nemám dôvod hrať sa na skúsenú a skeptickú. O to mi ani nejde. Chcem len povedať aký mám pocit z toho, čo sa to tu stvára.
V prvom rade mäkne sneh( pod tým myslím, že sa topí). Mäkol by aj tento rok, v prípade že by nejaký bol. Vďakabohu, že nie je. Totiž ako na potvoru a zlosť ľudí, ktorí ho majú radi (deti a iní milovníci zimných športov) sa sneh zvykne na Vianoce topiť. Možno je to tak len tam kde bývam, ako som si začala spájať Vianoce so snehom sa u nás na Štedrý deň sa sneh udržal asi len raz. Preto na slová tých, ktorý tento rok tvrdia: „O čom budú tohtoročné Vianoce bez snehu?“, môžem nemilosrdne odpovedať: „O tom istom ako vždy.“ Aspoň sa tu nebudú šmýkať na ľade zakrytom snehom úbohé staré babky náhliace sa do kostola. A prečo sa topí práve na Vianoce? Na to, nanešťastie, odpoveď nepoznám (keby som ju poznala, dávno by som to použila na odstránenie snehu, minimálne v oblasti kde bývam, natrvalo). Globálne otepľovanie , z toho pre tento krát obviniť nemôžme, lebo to je tu celý rok. Moja teória znie: možno je to mäknutím ľudských sŕdc...
Tým sa dostávam k druhému znaku, ktorý nám prezrádza: Vianoce sú tu. Všetci sú k sebe milší. Stretávajú sa rodiny. Miznú staré hádky a rozpory. Ľudia na ulici sa usmievajú (pokiaľ už majú nakúpené darčeky, uprataný dom, navarené, napečené, urobené uzávierky...).Pred odchodom zo škôl na zimné prázdniny, vás objímajú ľudia, ktorých prakticky nepoznáte. Milé. Alebo ani nie? Podľa mňa je to patetické (áno, opäť tu máme optimisticky naladenú Viki). Som zlá , ale povedzte mi, že klamem. Prečo sa zrazu mám rozprávať z človekom , ktorý mi pravdepodobne ublížil? Nejde tu len o to, že sa bojím zostať na Vianoce sama alebo o fakt že mi musí odpustiť, keď sú už tie Vianoce? Prečo ma objíma niekto cudzí , ktorý mi hneď ako sa vrátim ani nevie prísť na meno? Prečo si túto „lásku“ nemôžme prejavovať počas celého roka? Potom by sme si mohli s väčším pokojom povedať: Myslel(a)to úprimne, urobil(a) to, pretože to chcel(a) urobiť a nie kvôli tomu, lebo Vianoce už prišli...
Ďalšími mäknúcimi vecami sú medovníčky (či tvrdnúcimi? ja a pečenie...to nikdy nešlo dokopy) Zovšadiaľ rozváňajú koláče , kapustnica, ryba. Maminky sa vykrúcajú v kuchyni, ocinkovia s detičkami sa snažia potajomky ukradnúť si aspoň jednu dobrotu. Poctivo upratujú, drhnú, leštia, umývajú, zdobia. Chodia spávať o polnoci. Idú sa pretrhnúť. „Príde tvoja mama a zbuzeruje ma za to ako vediem túto domácnosť !“, nahnevane odpovedajú mamy svojim polovičkám, ktoré sa im nenápadne snažia naznačiť, že by si s tým mohli dať pokoj. „Veď Ježiško sa narodil v maštaľke“ zaniká v hluku mixéra, práčky alebo kriku : Už miliónkrát som ti povedala, nebehaj po tej umytej dlážke. Jediné, čo nám ostatným zostáva je zavrieť sa do nejakej miestnosti (najlepšie bez nábytku, ktorý by mohli prísť poupratovať), aby sme nepočuli ponosy na to, čo všetko musia robiť, keďže sa blížia Vianoce.
Spolu s hore uvedenými mäkne aj hudobný vkus. Toto je asi jediná vec, ktorá postihuje aj mňa. Badám na sebe, že na Vianoce nemám veľmi náladu na starý - dobrý Dream Theater . Radšej neprezradím, čo ho nahradilo. Nie, koledy to neboli. Tie zaznievajú zo všetkých ostatných strán. Zapnem si rádio – koledy. Otvorím okno – z miestneho rozhlasu počujem : Dobrá novinááá, šťastná hodináááá...Hrá ich na flaute moja sestra, keď sa snažím ukryť v izbe. Ak sa zovšadiaľ nehrajú koledy, tak sú tu aspoň notoricky známe hity typu: Ól aj vont for kristmas iz júúúú, ktoré na mňa vybľakuje Mariah Carey. Som z toho trochu znechutená (dobre tak trochu viac). Čo sa to deje so svetom? Za chvíľu prídu aj rapperi, a okrem normálnej Tichej noci mi súkromie bude bombardovať uši aj nová verzia od 50 centa? A každý ju bude počúvať s bázňou v srdci. Dokonca starí ľudia budú vravieť: Aspoň aj mladá generácia spozná, čo je to čaro Tichej noci, namiesto aby frfľali kam speje hudobný svet.
Na Vianoce nám mäknú najmä mozgy. Všetko kvôli jednému sviatku. Vianoce ako také sú naozaj pekná myšlienka, ale žiaľbohu , súčasný svet ju premenil na niečo.... o dosť rozdielne. Keď som bola malá (pod 150cm), boli mojím najobľúbenejším sviatkom ( to bude asi tým, že vtedy som dostávala najviac darčekov). Teraz sa môžem tešiť na to, že mám prázdniny a pokoj od školy (čiže som odtrhnutá od svojich kamarátov na najbližších pätnásť dní). Alebo si môžem povedať, že budem so svojou rodinou (nie sú to náhodou Vianoce, kedy vzniká najviac hádok a nedorozumení?).Prípadne, že dostanem darčeky, ktoré som si sama nevybrala (čiže je malá pravdepodobnosť, že s nimi budem spokojná; znie to veľmi sebecky, ale je to fakt). Netvrdím, buďme k sebe milí, pečme, upratujme, choďme sa von sánkovať, počúvajme koledy... ale ani jedna z týchto vecí by nemala byť spôsobená tým, že sa blíži Štedrý večer.
Komentáre